O škole

Obec Palín je vzdialená od okresného mesta Michalovce asi 15 km na východ. Tunajšia základná škola je spádová pre 5 okolitých obcí - Palín, Stretavka, Stretava, Senné, Zemplínska Široká a osada Dolný Les.

 

Cirkevná škola existovala nepretržite až do roku 1937. Do vzniku samostatnej ČSR sa v nej vyučovalo po maďarsky. Prvá písomná zmienka o škole hovorí o učiteľovi Jánovi Szaboovi. Neskôr sa spomínajú mená István Palotay, Abraham Cazy, Gábor Szabo a ďalší. V roku 1838 sa inšpektor János Zay pochvalne vyjadril o tunajšej škole a tým potvrdil jej dobrú povesť.

O fungovaní školy počas II. svetovej vojny kronika mlčí. Ale prenesme sa časom do doby spred 55 rokov, do detských čias starých rodičov dnešných žiakov. Predstavte si Palín bez honosných poschodových domov, s raz zablatenými a inokedy zaprášenými cestami, s túliacimi sa domčekmi z hliny s ešte nezahojenými ranami nedávnej vojny, ale napriek tomu s veselými tváričkami nezbedných šarvancov, náhliacich sa do školy.

Škola?

Obyčajný dom, neodlišujúci sa od ostatných. Len názov – Národná ľudová škola z neho urobil čosi viac. Učia sa tu len tí najmenší. Starší, ktorí túžia po vyššom vzdelaní, musia do mesta.

V roku 1949 Palín dostal do daru Strednú školu. Tá sa tiesnila v 3 starých domoch, v niekoľkých maličkých triedach so 45 žiakmi v každej z nich. Žiaci chodili do školy pešo zo Stretavy, Stretavky, Senného, Rebrína i Krašku /spojením oboch obcí vznikla Zemplínska Široká/, dokonca aj v sobotu. Voľno mali okrem prázdnin a cirkevných sviatkov aj vtedy, keď sa v jari rozvodnili okolité rieky a zaplavili polia i cesty. Žiaci a ich rodičia to vtedy nemali ľahké. Museli si kupovať alebo požičiavať knihy i zošity. Služba /týždenník/ sa starala aj o teplo v triede – čistila pece, zakúrila i prikladala, aby oheň nevyhasol. Ostatní žiaci nosili do školy drevo. Každý žiak posledného ročníka musel zložiť  záverečné skúšky pred skúšobnou komisiou. „Stredoškolákmi“ boli dnešní žiaci 5.- 8. ročníka.

Prvým riaditeľom tejto Strednej školy bol Ján Šlepecký. V dvoch triedach študovalo spolu 85 žiakov, ale už o rok sa ich počet zvýšil na 168. Škola pociťovala nedostatok učebných pomôcok, lavíc, tabulí i učiteľov. O rok neskôr mali žiaci už svoj vlastný časopis a prvé víťazstvá v súťažiach tvorivosti mládeže.

Školský rok 1951/52 bol pre školu tragický. V novembri 1951 bol zastrelený riaditeľ školy Andrej Mati. Jeho nečakaná smrť sa dotkla všetkých.

Po ťažkých začiatkoch Strednej školy v Palíne nasledovalo obdobie zlepšovania vyučovacích podmienok a aktivizácie školy. V školskom roku 1960/61 žiaci po prvýkrát dostali učebnice zadarmo. O dva roky neskôr sa po mesiaci chrípkových prázdnin škola presťahovala do novej školy. V novej budove začali žiaci súťažiť o najkrajšiu triedu. Sami čistili a leštili parkety, zhotovovali nástenky a donášali kvety. Divadelný súbor, ktorý počas roka nacvičil až 4 divadelné hry, vystupoval aj v okolitých obciach. Žiaci vyhrávali v športových súťažiach a chodili na školské výlety – Betliar, Krásna Hôrka, Domica, Vinianske jazero, Slovenský raj ... V tom čase mala škola takmer 400 žiakov. V Palíne privítali hostí z ďalekého Vietnamu a v okolí školy vysadili 130 ovocných stromčekov. V zime si na ihrisku pripravili ľadovú plochu, na ktorej celú zimu hrali hokej.

Roky ubiehali a do školských lavíc zasadli deti a teraz aj vnúčatá prvých absolventov Strednej školy v Palíne. Stredná škola sa zmenila na základnú deväťročnú a neskôr na základnú školu. Dnes má škola k dispozícii okrem pôvodnej budovy z roku 1963 aj prístavbu, v ktorej sú učebne technickej výchovy, knižnica a telocvičňa s šatňami a sociálnymi zariadeniami a budovu školskej jedálne. Školu denne navštevuje takmer 300 žiakov a okrem povinného vyučovania majú možnosť zdokonaliť sa v nepovinných predmetoch predovšetkým športového a environmentálneho zamerania, v záujmových krúžkoch a v jazykovej škole. V školskej knižnici je vyše 16 tisíc zväzkov kníh. Každý druhý rok organizujeme plavecký alebo lyžiarsky výcvikový kurz a školu v prírode. Naši žiaci si so svojimi rovesníkmi v okrese Michalovce merajú sily vo všetkých predmetových súťažiach a olympiádach. Učia sa spoznávať a prijímať víťazstvo i porážku, aby sa čo najviac pripravili na najväčší zápas svojho života – na život sám.